Začíname s poľovným výcvikom

Veľmi som chcela, aby sa moja fena venovala tomu, načo bola vyšľachtená. Nechcela som z nej  len typickú gaučovú vyžlu, chcela som aby sme pracovali a upevňovali jej pracovné gény. 

 Veľmi dlho som nevedela nájsť niekoho, kto by mi s poľovným výcvikom pomohol. Vo svojom okolí som nenašla nikoho, kto by sa poľovnému výcviku psov venoval. Písala som na rôzne “cvičáky”, ktoré sa tu u nás nachádzajú, avšak všetky na jedno kopyto. Bola som vcelku odhodlaná ísť do toho aj sama na vlastnú päsť. Tohto kroku som sa dosť obávala, kedže som netušila čo všetko to obnáša, aj keď som sa snažila nájsť rôzne informácie na internete, hľadať videá, avšak márne. 

Rozhodla som sa nakoniec kontaktovať miestnych poľovníkov, ktorý boli veľmi ochotný. Pozvali nás s mojou fenou na spoločnú poľovačku, aby sme zistili či sa jej vôbec “bude páčiť”, ako sa bude chovať, čo bude robiť pri výstreloch. 

Pes pri poľovnom výcviku musí mať hlavne perfektne zvládnutú základnú poslušnosť a hlavne perfektné privolanie. Chvála bohu, som sa svojmu psovi dostatočne venovala a základnú poslušnosť máme do dnešného dňa v malíčku a neovplyvnila to ani puberta. 

Späť k spoločnej poľovačke. Hodili nás na krk jednému mladému pánovi, ktorý sa výcviku poľovných psov venuje. Zhodnotili, že sa na poľovný výcvik moja fena hodí a že sa môžme dohodnúť na pravidelnom výcviku a pripraviť ju na Jesenné skúšky stavačov.  

S prvým čím sme začali, bolo privolanie na píšťaľku. Kedže Noja nemala absolútne žiadny problém s povelom “KU MNE” a vždy prišla, spojili sme tento povel s písknutím. Tým pádom to nebolo nič zložité a Noja si to rýchlo spojila. “Aha, písknutie, mám prísť”. Ďalej sme precvičovali to čo Noja už dávno ovládala, priradenie sa k nohe, dopilovali sme aj chôdzu pri nohe, ktorú má teraz perfektnú. Nechali sme ju voľno behávať nech sa osmeluje, nech odbieha ďalej od nás, nech hľadá, čuchá a vystavuje. Tieto jej prirodzené vlohy sme v nej upevňovali veľkým chválením. 

 Veľa nových vecí a súvislostí som pochopila aj ja spolu s Nojou. Neučí sa len ona, ale aj mne to dáva väčší rozhľad. Neviem si predstaviť kde by som ju zvykala napr. na streľbu, kde by som vôbec mohla v revíri cvičiť tak, aby som nikde nerobila viac škody ako úžitku, čo sa týka zveri (aport), tá sa zohnať dá, ale ako s tým správne pracovať? Som ani len netušila. Pokým som aj ja nepodlahľa polovníctvu, absolútne ničomu som nerozumela. To však neznamená, že ak chcete mať poľovne upotrebiteľnho psa, že musíte byť poľovnik. Nie je to tak, vždy sa nájde niekto kto Vám s tým určite bude vedieť pomôcť.